Svadobný deň
V dlho očakávaný deň D som sa zobudila po troch hodinách spánku svieža ako nikdy pred tým. Ha ha, určite. Po tom, ako mi o 06:00 zazvonil budík, rozlepila som oči a musela som sa zorientovať, aký je deň, dátum, storočie, kým som si uvedomila, kde sa nachádzam a ... že sa dnes vydááááávam. Tá myšlienka ma hneď nabila množstvom energie, teda až na to, že mi hneď potom stiahlo žalúdok a ledva som do seba dostala pohár vody. O 07:00 som už sedela u kaderníčky a písala sms môjmu nastávajúcemu o tom, že som mu nechala doma malé prekvapenie. Bol to krátky list, ktorý som písala pár dní pred svadbou, keď bol v práci. Nie, nerozhodla som sa svadbu rušiť :-D alebo niečo podobné, ako v amerických filmoch, len som tam zdokumentovala také krátke romantické vyznanie. :-) Môj budúci manžel však odpísal asi za hodinu a pol, pretože budík mal o tri hodiny neskôr ako ja. Nuž, ženy to majú odjakživa ťažšie :-D.
Keď bol účes hotový, tak som utekala domov, zjedla jeden pagáčik a prišla ma makeup artistka nalíčiť. Ešte nebol ani celý makeup hotový a už sa pred našim domom pristavilo svadobné auto so ženíchom. Rýchlo som sa začala obliekať, ale prišli sme na to, že tých 15 mini pidi gombíčkov na svadobných šatách nebude taká sranda zapnúť. Vtedy už vo mne bolo toľko radosti a nedočkavosti z toho, čo povie, keď ma prvýkrát uvidí vo svadobných šatách, s dlhokánskym závojom, doplnkami, nádhernou kyticou a všetkým, čo k tomu patrí. Práve tieto všetky emócie sú zachytené aj na svadobných fotkách, ktoré sa fotili hneď potom. Niektoré páry sa dávajú fotiť aj deň pred svadbou alebo po svadbe, ale nám to vyhovovalo najviac v deň svadby. Užili sme si to, nevedeli sa na seba vynadívať a do nášho veľkého dňa to zapadlo na 100%. Ak je niekto na pochybách, či sa to vôbec dá všetko v ten deň stihnúť, že to je len naháňačka, tak to tak nebolo. Nič sme na sekundy nemali rozplánované a dokonca sme ešte mali časové rezervy a obrad začal ešte skôr ako mal. Aj som si dokonca stihla počas dňa sadnúť a vydýchnuť.
Keď som sa vrátila domov, už bol plný dom hostí, pre ktorých sme mali pripravené občerstvenie a čakali sme na ženícha, aby začala odobierka. To bol najsmutnejší moment celého svadobného dňa. Opustila som sa najviac ako sa dalo a nevedela som zo seba dostať ani slovko, pretože mi vodopádmi tiekli slzy. Video zo svadobného dňa som pozerala od svadby už asi desaťkrát, ale odobierku vždy pretočím, lebo by som len plakala zase.
Obrad prebehol podľa plánov, stres zo mňa opadol hneď po prvom krku s mojím tatinom v kostole a celé to veľmi rýchlo ubehlo. Prišli nám zagratulovať okrem našich hostí aj ďalší kamaráti a známi, ktorí ma rozcítili pri každej krásnej gratulácii. Potom sme sa presunuli na miesto konania svadobnej hostiny, kde už prebiehal celý ďalší program. Pozametali sme si symbolicky rozbitý tanierik, manžel ma preniesol cez prah dverí, spolu sme sa najedli z jedného taniera. Ďalším dojímavým momentom bol náš prvý tanec, na ktorý sme si vybrali nádhernú slovenskú pieseň od Simy Martausovej - Normálny život, ktorá má neskutočný text. Aj keď sme nemali nič nacvičené a nenavštevovali žiadnu tanečnú školu, tak tanec vytvoril romantickú atmosféru a vyčaroval úsmevy na tvárach hostí. No a potom sa už len a len tancovalo. Nesadli sme si takmer celý večer a stále sme ako správni novomanželia boli na tanečnom parkete a tancovali so všetkými hosťami a zabávali sa. Moje svadobné šaty to pocítili najviac, pretože vlečka a sukňa šiat bola terčom všetkých nôh naokolo mňa, ktoré ju pristúpili.
Ale veď o tom to celé je, užiť si to, zabaviť sa a nemyslieť na nič iné, pretože to ubehne lusknutím prsta. A tak aj bolo. Aj keď ten deň trval dvadsaťštyri hodín, tak bol jeden z tých najkratší a najrýchlejších ever. Zažili sme ale výnimočné momenty, ktoré sa nám zapísali hlboko do našich spomienok a srdca. Zažili sme neskutočný deň s ľuďmi, ktorí sú nám najbližší a také udalosti sú naozaj len raz za život. Preto nám hneď o pár dní neskôr bolo za tým všetkým ľúto a ešte viac, keď aj hostia za nami chodili, že či to nechceme zopakovať. A ja hovorím - ÁNO, PROSÍM. Ale aby som nezabudla ešte na zopár momentov, ktoré nesmeli počas večera chýbať, bolo krájanie svadobnej torty, hádzanie kytice a nevestinho podväzku, rôzne zábavné hry a tance. A viete čo? Toto všetko som si užila bez alkoholu, ktorý vôbec nepijem a môj manžel bral v tom čase antibiotiká, takže som boli takí trošku nezvyčajní novomanželia :-P.
Všetkým Vám prajem zažiť tú najkrajšiu svadbu, ktorú si užite, bavte sa, ľúbte sa. Je to prenádherný deň a máte sa na čo tešiť. Pre nás to bola najlepšia udalosť našich životov. :) Zatiaľ.. ♥
